Okultizmus fašistickej tretej ríše
Prológ
k úvodnej časti 3 článkov autora Antona Smataníka v periodiku " Zem a Vek" týkajúcich sa ukultizmu Tretej ríše.
Za "historickú nevyhnutnosť" z môjho pohľadu ,v úvodnej časti prezentácie obsahu článkov uvedeného autora - považujem objasnenie niektorých - z hľadiska používanej terminológie - závažných pojmov, tak aby boli čo možno najviac prístupné aj pre "menej erudovaných" potenciálnych čitateľov týchto riadkov. Keďže sa celá problematika bude dotýkať v prevažnej miere éry Nemeckých dejín, spájajúcej sa s fašizmom, či nacizmom -považujem za prvý logický krok prístupu k týmto udalostiam - objasniť v prvom rade historickú následnosť tkz. "Prvej, Druhej, či Tretej ríše"
Dostupné pramene uvádzajú tento vývoj:
Termínom „ Prvá ríša“ – nacisti označovali „ Svätú ríšu rímsku nemeckého národa“ ( Sacrum Romanum imperium), ktorá vznikla za vlády Ota I. – konkrétne v roku 962. O „zánik Prvej ríše „ sa najviac, či najväčšou mierou „ zaslúžil“ Napoleon Bonaparte, ktorý túto ríšu v roku 1806 zrušil a nahradil tkz. Rýnským spolkom. Oficiálne to bol ale habsburský cisár František II. , ktorý sa práve v roku 1806 vzdal rímskej koruny. Nemecké cisárstvo , alebo – v nacistickej terminológii „ Druhá ríša“ – bola po porážke Francúzska – vyhlásená 18.1.1871 vo Wersailles a jej korunovaným cisárom sa stal pruský kráľ Vilhelm I. Avšak – po prehranej 1. Svetovej vojne v roku 1918, sa „Druhá ríša“ zrútila a bola vyhlásená republika. V náväznosti na tieto štátne celky, si nacistické Nemecko samo zvolilo označenie „ Tretia ríša“ , kde určitú úlohu zohrala aj akási náväznosť na slávnu minulosť Germánie. Avšak ani názov „Tretia ríša“ sa neudržal dlho. Po anšluse Rakúska V marci roku 1938 – sa do popredia dostal termín „ Veľkonemecká ríša“ . Od júla 1939 ministerstvo propagandy odporučilo, aby sa pojem, či názov Tretia ríša“ nepoužíval.Dôvodom boli posmešky odporcov režimu, ktorí Hitlerovu Tisícročnú ríšu parodovali ako Štvrtú ríšu. Naviac – vtedajšiemu nacistickému vedenie prekážalo aj „ náboženské „ pozadie Svätej ríše rímskej. Po skončení 2. Svetovej vojny sa však pojem „ Tretia ríša“ vžil ako bežné označenie Nemecka pre celé obdobie rokov 1933-1945.
Ďalším nemenej dôležitým pojmom, ktorý sa vyskytuje v článkoch autora _ je pojem " Ariosofia" -samotný pojem predstavuje určitú syntézu "teozofie" a nemeckého nacionalizmu. " Teozofia" je okultné učenie - založené ruskou H.P. Blavatskou. Podľa Blavatskej sa vesmír vyvíja cyklicky a v každom cykle sa strieda sedem ľudských rás. Súčasné ľudstvo vraj žije vo štvrtom cykle - ako jeho piata rasa. Jednotlivé rasy sú stále viac vťahované do materiálneho sveta a každá z nich prekonáva fázu vzostupu i pádu Súčasná ( Árijská rasa) je vraj v kríze - a práve teozofisti sú povolaní k tomu, aby prispeli k jej obrodeniu - pod vedením zasvätencov, ktorí žijú v Himalájach. Ariosofické názory -že práve Nemci sú najdokonalejšou odnožou árijskej rasy a sú preto predurčené k tomu - aby obrodili svet a oslobodili ho od nadvlády úpadkovej, žido-kresťanskej ideológie - našli aj medzi rakúskymi Nemcami veľký ohlas. A jedným z prvých hlásateľov ariosofických názorov sa stal Rakúšan - Guido von List.
Podľa Lista - bola Európa už od pradávna osídlená germánskymi kmeňmi, ktoré žili v teokratickom spoločenskom systéme. Bohovia germánskeho panteónu a postavy z germánskej mytológie, pokladal List za príslušníkov predchádzajúcich ľudských rás podľa H.P.Blavatskej a celé náboženstvo označil ako "Wotanizmus" - podľa hlavného germánskeho boha Wotana. Vládnucu vrstvu podľa Lista tvorilo bratstvo kňazov- " Armanenschaft" - ktorého príslušníci vraj boli nadaní posvätnou gnózou. Túto ezoterickú časť údajného pragermánskeho náboženstva - nazval List "Armanizmus"
V tejto fáze už pokračuje prvá časť príspevkov Antona Smataníka.
k úvodnej časti 3 článkov autora Antona Smataníka v periodiku " Zem a Vek" týkajúcich sa ukultizmu Tretej ríše.
Za "historickú nevyhnutnosť" z môjho pohľadu ,v úvodnej časti prezentácie obsahu článkov uvedeného autora - považujem objasnenie niektorých - z hľadiska používanej terminológie - závažných pojmov, tak aby boli čo možno najviac prístupné aj pre "menej erudovaných" potenciálnych čitateľov týchto riadkov. Keďže sa celá problematika bude dotýkať v prevažnej miere éry Nemeckých dejín, spájajúcej sa s fašizmom, či nacizmom -považujem za prvý logický krok prístupu k týmto udalostiam - objasniť v prvom rade historickú následnosť tkz. "Prvej, Druhej, či Tretej ríše"
Dostupné pramene uvádzajú tento vývoj:
Termínom „ Prvá ríša“ – nacisti označovali „ Svätú ríšu rímsku nemeckého národa“ ( Sacrum Romanum imperium), ktorá vznikla za vlády Ota I. – konkrétne v roku 962. O „zánik Prvej ríše „ sa najviac, či najväčšou mierou „ zaslúžil“ Napoleon Bonaparte, ktorý túto ríšu v roku 1806 zrušil a nahradil tkz. Rýnským spolkom. Oficiálne to bol ale habsburský cisár František II. , ktorý sa práve v roku 1806 vzdal rímskej koruny. Nemecké cisárstvo , alebo – v nacistickej terminológii „ Druhá ríša“ – bola po porážke Francúzska – vyhlásená 18.1.1871 vo Wersailles a jej korunovaným cisárom sa stal pruský kráľ Vilhelm I. Avšak – po prehranej 1. Svetovej vojne v roku 1918, sa „Druhá ríša“ zrútila a bola vyhlásená republika. V náväznosti na tieto štátne celky, si nacistické Nemecko samo zvolilo označenie „ Tretia ríša“ , kde určitú úlohu zohrala aj akási náväznosť na slávnu minulosť Germánie. Avšak ani názov „Tretia ríša“ sa neudržal dlho. Po anšluse Rakúska V marci roku 1938 – sa do popredia dostal termín „ Veľkonemecká ríša“ . Od júla 1939 ministerstvo propagandy odporučilo, aby sa pojem, či názov Tretia ríša“ nepoužíval.Dôvodom boli posmešky odporcov režimu, ktorí Hitlerovu Tisícročnú ríšu parodovali ako Štvrtú ríšu. Naviac – vtedajšiemu nacistickému vedenie prekážalo aj „ náboženské „ pozadie Svätej ríše rímskej. Po skončení 2. Svetovej vojny sa však pojem „ Tretia ríša“ vžil ako bežné označenie Nemecka pre celé obdobie rokov 1933-1945.
Ďalším nemenej dôležitým pojmom, ktorý sa vyskytuje v článkoch autora _ je pojem " Ariosofia" -samotný pojem predstavuje určitú syntézu "teozofie" a nemeckého nacionalizmu. " Teozofia" je okultné učenie - založené ruskou H.P. Blavatskou. Podľa Blavatskej sa vesmír vyvíja cyklicky a v každom cykle sa strieda sedem ľudských rás. Súčasné ľudstvo vraj žije vo štvrtom cykle - ako jeho piata rasa. Jednotlivé rasy sú stále viac vťahované do materiálneho sveta a každá z nich prekonáva fázu vzostupu i pádu Súčasná ( Árijská rasa) je vraj v kríze - a práve teozofisti sú povolaní k tomu, aby prispeli k jej obrodeniu - pod vedením zasvätencov, ktorí žijú v Himalájach. Ariosofické názory -že práve Nemci sú najdokonalejšou odnožou árijskej rasy a sú preto predurčené k tomu - aby obrodili svet a oslobodili ho od nadvlády úpadkovej, žido-kresťanskej ideológie - našli aj medzi rakúskymi Nemcami veľký ohlas. A jedným z prvých hlásateľov ariosofických názorov sa stal Rakúšan - Guido von List.
Podľa Lista - bola Európa už od pradávna osídlená germánskymi kmeňmi, ktoré žili v teokratickom spoločenskom systéme. Bohovia germánskeho panteónu a postavy z germánskej mytológie, pokladal List za príslušníkov predchádzajúcich ľudských rás podľa H.P.Blavatskej a celé náboženstvo označil ako "Wotanizmus" - podľa hlavného germánskeho boha Wotana. Vládnucu vrstvu podľa Lista tvorilo bratstvo kňazov- " Armanenschaft" - ktorého príslušníci vraj boli nadaní posvätnou gnózou. Túto ezoterickú časť údajného pragermánskeho náboženstva - nazval List "Armanizmus"
V tejto fáze už pokračuje prvá časť príspevkov Antona Smataníka.
„Neoddeliteľnou
súčasťou nacizmu bol jeho okultizmus namiešaný z germánskeho pohanstva,
budhizmu, teológie, antropozofílie, armanizmu, satanizmu, ezoteriky,
astrológie, mágie, dualizmu, parapsychológie a starovekých mýtov
a legiend. Nacisti sa nebáli siahnuť po alternatíve a ich ríša bola
alternatívnou a originálnou v mnohých, väčšinou však veľmi zvrátených
smeroch.“
Aby sme lepšie pochopili
Adolfa Hitlera a jeho cestu k absolútnej moci – musíme sa najskôr
pozrieť na prostredie, ktoré formovalo jeho a ľudí s ktorými
spolupracoval, a prostredníctvom nich – následne aj celé Nemecko. Je veľmi
príznačné, že
Bergier a Pauwels – autori bestselleru „ Ráno kúzelníkov“ –
nazvali obdobie medzivojnového a vojnového Nemecka – ako – „ Niekoľko rokov v absolútnom inde“
SAMOZVANÝ MÁG:
( Guidio von List)
Armanizmus – alebo – ariozofia
, nazývaná spočiatku taktiež wotanizmus, je ideologickým systémom
ezoterickej povahy, náboženstvom založeným na nordických mýtoch a legendách,
heraldike, folklóre, teozofii, gnosticizme a rasových vedeckých teóriách. Stoja za ním predovšetkým dvaja význační
okultisti a historici – Guido von List a Jorg Lanz von Liebenfels ktorí
sledovali rovnaký cieľ – obrodenie
porobenej germánskej rasy
Rakúšan – Guido von List –
bol vôbec
prvým populárnym spisovateľom, ktorý spojil národovedeckú ideológiu
s okultizmom a filozofiou. Bol presvedčený, že napriek cudzím vplyvom,
predovšetkým rímskej a kresťanskej kultúry, ktoré chceli Germánov zámerne
vymazať z histórie – je možné ešte mnoho obnoviť. Tvrdil, že mágia rún pretrvala stredovek. List si vybudoval kult
osobnosti, čo mu pomáhalo získať čitateľov, veriacich a stálych
nasledovníkov. Svoju autoritu si zvyšoval sám – keď prehlasoval – že je
posledným z armanistických mágov, ktorí vládli v pradávnom árijskom
svete. Jeho prvý román má názov "Jung Diethers Heimkehr" ( Návrat mladého Diethera domov) a vyšiel v roku 1884. Román popisuje príbeh Germána Diethera v dobe silnej christianizácie (kresťanstva) a poukazuje na dôležitosť pôvodného germánskeho náboženstva, ktoré pokladá za nadradené voči kresťankému, V roku 1907 vydal ďalší spis, či pojednanie s názvom Das Geheimnis der Runen Tajomstvo rún) Práve v tomto diele píše o posvätnom význame a tajomnej moci rún. Na konci svojho života - v roku 1914 vydal rozsiahle pojednanie s názvom Die Ursprache der Ario-Germanen und ihre Mysteriensprache (Prajazyky Ario-Germánov a ich mysteriózne jazyky)Dielo sa zaoberá okultnou lingvistikou a symbolizmom. Myslenie Guido von Lista výrazne ovplyvnili najmä - ruska Helena Pavlovna Blavatská a Arthur de Gobineau List veril v existenciu medzinárodného židovského sprisahania , ako aj v magickú moc starých rún.
List prispieval do
silne nacionálneho až šovinistického týždenníka „Ostdeutche Rundschau“ – patriacemu
politikovi Karlovi Wolfovi. Spolu s ním v roku 1894 obnovil spolok „ Bund der
Germanen“ V roku 1905, keď si už mohol dovoliť vystupovať
otvorene –„ armanisticky „ – založil spoločnosť
Guida von Lista. Spoločnosť podporovali mnohí intelektuáli, vyššia trieda
a verejní činitelia, medzi ktorými bolo viacero politikov vtedajšieho
Rakúska a Nemecka. Jej zameranie (rozumej – spoločnosť...) bolo výrazne
okultného rázu
Kresťanstvo pokladal List za novú formu nadvlády Rímanov - nad Germánmi.Tvrdil tiež, že prvým cieľom nových vládcov - bola likvidácia Armanenschaftu. Kňazi Germánov však predvídali budúci vývoj a posvätnú gnózu ukryli pre budúce generácie. List videl stopy tejto gnózy v rozbore heraldických znamení a rún, ďalej v alchýmii a kabale, v učení templárov, rezokruciánov a slobodomurárov, ďalej - v systéme stredovekých nemeckých súdov( tkz. fame) a tiež aj v archytektúre gotických katedrál. V tej dobe - módnu neogotiku pokladal za predzväsť blízkeho ohrozena armanistických ideálov.
Kresťanstvo pokladal List za novú formu nadvlády Rímanov - nad Germánmi.Tvrdil tiež, že prvým cieľom nových vládcov - bola likvidácia Armanenschaftu. Kňazi Germánov však predvídali budúci vývoj a posvätnú gnózu ukryli pre budúce generácie. List videl stopy tejto gnózy v rozbore heraldických znamení a rún, ďalej v alchýmii a kabale, v učení templárov, rezokruciánov a slobodomurárov, ďalej - v systéme stredovekých nemeckých súdov( tkz. fame) a tiež aj v archytektúre gotických katedrál. V tej dobe - módnu neogotiku pokladal za predzväsť blízkeho ohrozena armanistických ideálov.
NADĽUDIA A PODĽUDIA: ( Jörg
Lanz von Liebenfels )
Rovnako – ako Guido von List
–zbožňoval starý árijský svet aj Jörg
Lanz von Liebenfels pričom však
jeho filozofie nemali nádych národovedeckého Listovho armanizmu. Lanz sa viac opieral
o okultizmus, teológiu, rôzne vedecké špekulácie, zoológiu
a antropológiu. Jadrom jeho náuky je heretický dualizmus, popisujúci
boj dobra so zlom – kde „dobro“ –
predstavujú árijskí nadľudia – kým „zlo“ predstavujú tkz. opoľudia. Ako
bývalý mních oplýval značnými znalosťami Biblie, apokryfných a gnostických
textov, ktoré si však na základe svojej ário-germánskej filozofie, vykladal
značne svojsky. Napríklad – Ježiša videl ako spasiteľa nadľudí, ktorý vyžadoval
rituálne obete podľudí. Prvý hriech a úpadok človeka v Genesis –
chápal ako alegóriu počiatku vzájomného kríženia árijcov a podľudí. Identifikoval
árijskú rasu ako modrookú, plavovlasú,
silne nadradenú rasám černošským, mongolským a semitským.
Rovnako, ako List si J.Lanz „ pričaroval“ do svojho rodokmeňa šlachtických
predkov, čistých Germánov a začal k k svojim menám pridávať
prídavok „von“
V roku 1905 vydal Lanz svoju náuku v knihe „Theozoologie oder die Kunde von den Sodoms-Afflingen und
dem Gotter-Elektron“ a založil
časopis Ostara. Pravidelným čitateľom Ostary , bol aj Adolf Hitler.
Lanz veľmi pružne
a pohotovo zapracováva vtedajšie vedecké objavy do svojich náboženských
a rasových filozofií – čím sa stávali ešte presvedčivejšími. Preferoval
„eugeniku“ ako nástroj na opätovné vytvorenie árijskej rasy.
Podobnosť medzi jeho návrhmi a neskoršími Himmlerovými materskými domami SS Lebensborn, vyvražďovaním
a zotročovaním podradných rás je viac než zjavná. V roku1907 so
svojimi priateľmi a kolegami kúpil hrad Werfenstein a urobil
z neho sídlo obnoveného rádu Ordo
Novi Templi, ktorý sa stal vlastne jeho „hlásnou trúbou“.
Vďaka Listovi, Lanzovi a ich obdivovateľovi –
Rudolfovi von Sebottendorfovi (
s rovnako „pričarovaným“ šľachtickým titulom) – sa zrodila v roku
1911 tajná spoločnosť – Teutonický rád, z ktorej bola v roku
1918 vyčlenená spoločnosť Thule.
A práve túto spoločnosť – Thule – neskôr organizoval a viedol práve – Adolf Hitler. Filozofie, ktoré
List a Lanz vytvorili, či prevzali a upravili – mali svojim obsahom
výbušnú povahu ,dokázali doslova – vábiť a priťahovať, pôsobili
veľmi sugestívne – skrátka – nebolo ich možno „brať na ľahkú váhu“. Aj keď
v začiatkoch zasahovali len menšiu časť obyvateľstva Rakúska
a Nemecka – spravidla išlo o akademikov, vedcov, historikov, umelcov,
novinárov a podnikateľov ( teda svojim spôsobom o elitu národa) A práve tieto filozofické otázky
Lista a Lanza sa stali základom ideí , ktoré čoskoro priniesli veľmi trpké
ovocie!!!
Adolf Hitler sa narodil
20.4.1889 v Braunau. Jeho detstvo bolo hlboko poznačené prísnym otcom,
ktorý ho často bil a postihnutý bol aj syndrómom prežitia – pretože všetky
predchádzajúce deti Adolfovej matky zomreli. Historici neustále špekulujú – či
Hitlerov dedo z otcovej strany – bol alebo nebol židovského pôvodu.
V skutočnosti to však nie je dôležité. Aj keby bol Hitlerov dedo naozaj
Žid – neexistuje žiaden fakt – ktorý by dokazoval jeho ovplyvnenie z tohto
dôvodu. Rodina A. Hitlera sa niekoľko krát sťahovala. V rokoch 1900 – 1905 – žili v Linzi, kde sa mladý Adolf
– prostredníctvom svojho učiteľa Leopolda
Potscha, ktorý zastával dôležité miesta v niekoľkých nacionalistických
spolkoch –
zoznámil s ideológiou nacionalizmu a pangermanizmu.
Chlapec bol nadšený hodinami dejepisu a už v tej dobe delil niekedy
spolužiakov – na Nemcov a tých druhých.
VIEDENSKÉ
OBDOBIE:
Keď Hitlerovi v roku
1903 zomrel otec a v roku 1907 aj matka – presťahoval sa do Viedne.
Žil spočiatku iba zo sirotského dôchodku, neskôr skúšal svoje šťastie ako
maliar. Jeho schopnosti (maliara) však nestačili na to , aby bol prijatý na
viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Živil sa hlavne predajom svojich pohľadníc
turistom a rôznymi krátkodobými brigádnickými prácami. Reinhold Hanisch –
jeden z Hitlerových susedov – ho považoval za nedisciplinovaného
a náladového. Ak s ním niekto nesúhlasil a oponoval mu –
prechádza do stavu zúrivosti. Práve vo
Viedni bol Hitler – obrazne povedané -
plnou silou zasiahnutý
pangermánskymi myšlienkami, armanizmom a okultizmom. Doslova vášnivo
„hltal“ mnohé politické panflety a požičiaval si veľa kníh
o germánskej histórii a mytológii, ktoré rád čítal často aj
v noci.
Neskôr – vo svojom diele – Mein Kampf
( Môj boj ) poznamenal, že práve viedenské zážitky predstavujú žulový základ jeho
svetonázoru. Hitler bol vraj veľmi
inteligentný, s údajnou hodnotou IQ 141 , mal naviac fenomenálnu pamäť,
preto veľmi rýchlo preštudoval práce takých velikánov , ako boli Nietzche,
Hegel, Fichte, Treitschke, na aj H. S.
Chamberleina. Niektoré z častí ich filozofie – použil pri budovaní tej
svojej – predstavenej hlavne v jeho knihe Mein Kampf.
V roku 1913 sa presunul
Hitler do Mníchova, kde s obrovským nadšením prijal vznik prvej svetovej
vojny. Vnímal ju ako možnosť, ktorú by Germáni mali využiť a vydobyť si
svoje právoplatné miesto vo svete. A. Hitler narukoval, odišiel na front, kde
bol zranený.
HITLEROVO „OSVIETENIE“
Zdá sa, že Hitlerova mimoriadna schopnosť ovplyvňovať ostatných, sa
obzvlášť začala rozvíjať krátko po roku 1918, keď bol hospitalizovaný. Za
statočnosť v prvej línii frontu, zaplatil dočasnou slepotou, ale bol za
tento čin vyznamenaný železným krížom
1.stupňa. Iróniou je, že na toto vyznamenanie ho navrhol žid –Hugo Gutmann.
Keď ležal oslepený yperitom (bojová
chemická látka) – v tranze v pasewalskej nemocnici – začal vraj
chápať súvislosti medzi psychickými a fyziologickými procesmi
v organizme. Niektorí okultisti tvrdia, že počas trýznivého pobytu vo vojenskej nemocnici – došlo u A.
Hitlera k „samozasväteniu“. Išlo o určitú formu zmyslovej deprivácie,
podobnú tej, ktorá sa cieľavedome dosahuje zasväcujúcimi rituálmi, či
v dnešnej dobe – tak zvanou „
terapiou tmou“ Práve v tomto
čase (píše to aj v Mein Kampf) sa Hitler rozhodol, že sa stane politikom.
Dietrich Eckart – jeden z „
prominentov“ NSDAP , v roku 1923 prehlásil:
„ Nasledujte Hitlera ! Bude tancovať, ale som to ja kto udáva
tón. Ja som ho zasvätil do tajného učenia a otvoril jeho energetické
centrá, aby mohol prijímať vízie a ukázal mu spôsob, ako komunikovať so
skrytými silami „
Dietrich Eckart a Adolf Hitler –
využili spoločnosť Thule na svoje politické ciele.
A práve spoločnosť Thule slúžila ako prvotný zdroj financovania členskej
základne NSDAP. Činnosti skupiny Thule sa aktívne zúčastnovali aj ďalší ľudia,
ktorí hrali pri formovaní nacistickej strany kľúčové úlohy – ako napríklad:
Alfred Rosenberg, Rudolf Hess, Gottfried Feder a Karl Harrer. Spoločnosť Thule našla v osobe Adolfa Hitlera svojho führera
a začala uskutočňovať svoje zvrátené sny a plány. Spoločnosť vraj mala vytvoriť
protiváhu k medzinárodnému židovskému sprisahaniu, ktoré bolo popísané
napr. vo falšovaných „ Protokoloch
sionských mudrcov“
Skupina Thule sa pomenovala podľa
hlavného mesta mýtického starovekého kontinentu Hyperborea. Hyperboreu stotožnili s Platónovou Atlantídou,
ktorú podľa nich obývali Árijci- vládnuci nesmiernymi duchovnými schopnosťami,
fyzickou zdatnosťou, múdrosťou
a inteligenciou, zďaleka prevyšujúcou tú našu.



Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára