Nemecký fašizmus v spároch okultizmu, mystiky a mágie 5

  

Časť druhá:  ( pôvodné znenie článku č.2 autora - Antona Smataníka)

                  

Adolf Hitler po vstupe do nemeckej robotníckej strany začal pôsobiť veľmi aktívne a menil ju podľa svojich predstáv a svojej vízie. Zistil, že má mimoriadny dar rétoriky a manipulácie. Jeho následné prejavy boli plné osobnej charizmy, jasnej vízie, neochvejného presvedčenia. Veľmi dobre dokázal využívať aktuálnu náladu a rozpoloženie poslucháčov. Jeho poslucháčmi boli spočiatku návštevníci bavorských pohostinstiev. Prichádzali však opakovane a prichádzali si vypočuť práve A. Hitlera. A ich počty rástli nebývalým tempom!

Bolo to pre A. Hitlera ideálne obecenstvo pre vyskúšanie jeho schopností, ktoré sa samozrejme – naďalej prudko zlepšovali. Hovoril im presne to – čo chceli počuť a to ešte skôr než na to jeho poslucháči prišli sami. Využíval sociálny a ekonomický marazmus, v ktorom sa Nemecko nachádzalo – aby poukázal na neschopnosť politických oponentov a načrtol – svoje radikálne riešenie. Kým jeho poslucháči pôsobili na konci stretnutí vyčerpane , Hitler priam žiaril energiou. Tomuto prenosu energie sa zvykne hovoriť „energetický vampirizmus“ a nie je to nič záhadného ani zložitého.

   SUGESTÍVNY REČNÍK    

S verejným vystupovaním pomáhal Hitlerovi aj jeho osobný radca Erik Jan Hanussen- obdarený parapsycholog. schopnosťami. V neskoršom období zdokonaľoval Hitler svoje schopnosti rečníka a agitátora v Hoffmanovom ateliéri. Hoffman sa stal jeho osobným straníckym fotografom Názor na svojich poslucháčov , pri svojich prejavoch – vyjadril A. Hitler , bez príkras takto:        „Masy sú ako hlúpe ženy, ktoré môžete ľahko ovládnuť premrštenými emóciami a teatrálnymi gestami „

Ak sa pozorne pozrieme na viacero jeho prejavov – môžeme pozorovať nielen zápal, fanatizmus a skalopevné presvedčenie – ale aj starostlivo natrénované gestá, mimiku a intonáciu. Hlas používal podobne – ako Wagner hudbu, od pokojného a tichého na začiatku – až po rýchly úsečný krik, dopĺňaný prskaním slín na konci. Jeho vystúpenia sprevádzali emblémy, symboly a rituály – v neskoršom období – tiež dokonale „ zošikované“ formácie vojakov – zdraviace svojho führera  „ Sieg Heil“

Všetko bolo naviac umocnené pomocou najnovšej techniky – ktorá umožňovala vysielanie rozhlasom , alebo premietanie v kine. Dopad na poslucháčov bol spravidla  ohromujúci. ( viď obrázok vpravo - hore - Hitlerov "najbližší" - Rudolf Hess ) Ak teda zosumarizujeme všetky uvedené faktory jeho prejavov – výsledok nás vôbec neprekvapí.

ZRODENIE HÁKOVÉHO KRÍŽA

Národne socialistická nemecká robotnícka strana – označovaná aj ako „ Nacistická strana“ vznikla 24.2.1920 – premenovaním Nemeckej robotníckej strany, ktorú založili rok predtým Anton Drexler, Gottfried Feder a Dietrich Eckart.  Vedenie Nemeckej robotníckej strany si (Zrejme naivne ) myslelo , že využije osobnosť A. Hitlera na svoje ciele a že pre nich jeho vzrastajúca popularita nepredstavuje vážny problém. Samozrejme, že sa mýlili. Podcenili ho rovnako – ako množstvo ďalších v blízkej budúcnosti.   

Úvodný program NSDAP (Národne socialistická nemecká robotnícka strana) s 25 bodmi,  ktorý bol už vtedy ovplyvnený A. Hitlerom – staval na odmietnutí Versaillskej zmluvy a vytvorení Veľkého Nemecka. Dietrich Eckart mal v tom čase na Hitlera obrovský vplyv – predovšetkým v otázkach rasových teórií a okultizmu. Je známe, že ho tiež uviedol do vplyvných finančných kruhov. Predstavil mu Alfreda Rosenberga, s ktorým dlhodobo spolupracoval. Po spore s Drexlerom - odchádza A. Hitler z NSDAP s tým, že ak sa má vrátiť - požaduje neobmedzené kompetencie. Dosiahol tým svoje zvolenie za predsedu - s takmer diktátorskými právomocami. 

Hitler veľmi rýchlo zavádza uniformy s jasnými insígniami, symbolmi, mýtmi a rituálmi – ako aj – pozdrav  „ Heil Hitler“ – prevzatý od Mussoliniho Čiernych košieľ. Za emblém novovytvorenej Nacistickej strany – prijal starobylú svastiku – z ktorej urobil hákový kríž . Hitler považoval hákový kríž za nordický symbol – odvodený od germánskych rún a bol to práve A Hitler, ktorý zmenil návrh doktora Friedricha Krohna –tak, aby nacistická svastika naznačovala pohyb proti smeru hodinových ručičiek. 

Hákový kríž - alebo Svastika bol germánsky znak Donnera (thora), boha hromu. Počas 19. storočia začala byť svastika považovaná za symbol nacionalizmu a po roku 1918 ju prijala brigáda Ehrhardt a niektoré jednotky Freikorpsu, ako aj spoločnosť Thule. Od roku 1933 štátny symbol nemeckého národného socializmu.

Sanskristická  svastika symbolizuje niečo dobré, alebo priazeň osudu – v smere hodinových ručičiek a samozrejme – presný opak – v opačnom smere – teda proti smeru hodinových ručičiek. So symbolom svastiky sa stretávame aj u starých kultúr – v Egypte,  Grécku, Taliansku, Španielsku, Británii a v Amerike.

HITLEROVA CESTA K MOCI

V úsilí využiť krízovú situáciu, ktorá hrozila prerásť až do rozdelenia Nemecka  - zorganizoval A. Hitler v roku 1923 pomocou jednotiek SA a Ericha Ludendorfa –pokus o štátny prevrat – tkz. Mnichovský pivný puč. Pokus nevyšiel a A. Hitler bol odsúdený na 5 rokov vezenia, NSDAP bola rozpustená a zakázaná. Čoskoro mu však trest skrátili na 9 mesiacov. V čase odpykávania trestu – Hitler využil tento svoj pobyt – na napísanie svojho kultového diela „ Mein Kampf“, ktoré nadiktoval svojmu priateľovi – Rudolfovi Hessovi – medzi stenami Landsberského väzenia. Po svojom prepustení z vezenia v roku 1925  - NSDAP opäť obnovil. Hitlerova strana NSDAP rástla a získavala popularitu neuveriteľným tempom. Vďačila za to premyslenému marketingu, čoraz radikálnejšiemu politickému programu, zastrašovanie fyzickému napádaniu komunistov, zneužívaniu biednej situácie v krajine. DSDAP rástla a silnela aj vďaka premyslenej propagandy J. Goebbelsa – no hlavne kvôli A. Hitlerovi, ktorý definitívne vstúpil do povedomia ľudí svojimi éterickými prejavmi a už spomínanou knihou Mein Kampf, ktorá sa stala akousi bibliou nacistov. 

V roku 1028 získala NSDAP vo voľbách do Reischtagu 2,6% hlasov, v roku 193O to už bolo 18,3% a v roku 1932 – až 37,4% hlasov. V tej dobe však nebolo možné dosiahnuť parlamentnú väčšinu , pretože – nacisti a komunisti neboli ochotní ísť spolu do vlády. Viedlo to k opakovaným voľbám – v ktorých však podpora NSDAP klesla na 33,1%. Keď sa ani po troch mesiacoch nepodarilo vytvoriť vládu – prezident Hindenburg – nakoniec Hitlera predsa len v roku 1933 – vymenoval za ríšskeho kancelára. Z histórie je dostatočne známe , že sami nacisti 27.2.1933 zapálili budovu Reischtágu a vinu hodili na komunistov. Týmto činom si tak vytvorili „zámienku“ na ich kruté potláčanie. Vo voľbách v marci 1933 – získala NSDAP – rekordných 43,9% hlasov.

UCHVÁTENIE NEMECKA

Rekordný počet hlasov vo volbách( takmer 40% hlasov) spôsobil, že A.Hitler mal voľné ruky a akákoľvek maska, za ktorú by sa skrýval – jednoducho padla. Hitler dal rozpustiť komunistickú stranu Nemecka a svojich oponentov jednoducho – poslal do koncentračných táborov Oranienburg a Dachau. Len v prvých mesiacoch jeho „vlády“ bolo v koncentračných táboroch uväznených viac než 100 000 ľudí. Aj Ríšsky snem sa 23.3.1933 vzdal parlamentnej kontroly, keď nakoniec – vďaka zastrašovaniu schválil Zmocňovací zákon  a na 4 roky odovzdal plnú moc A. Hitlerovi. Prezident Hindenburg už nemohol do rozhodnutí Hitlera zasahovať.

S doslova – bleskovou rýchlosťou – prišlo na rad otvorené „čistenie“ akademickej pôdy od tkz.   a jeho „slabošských“ učení – dochádza k zakazovaniu a páleniu kníh – všetko v intenciách nacistického okultizmu. Pálenie kníh sa stalo akýmsi očistným rituálom, v duchu starých germánskych obradov. Ešte v tom istom roku , Hitler zakázal Sociálno-demokratickú stranu Nemecka a zrušil odborové zväzy. NSDAP zostala jedinou stranou a cesta k absolútnej moci tak bola otvorená.

Nacisti ovládli aj tlač, konkurenčné mládežnícke organizácie boli rozpustené a pričlenené k novo  vzniknutej Hitlerjugend.

Súčasne s prevzatím absolútnej moci – nastúpilo aj šialené zbrojenie. Počas tkz „ Noci dlhých nožov“ z 29. na 30.6.1934, kedy vyvrcholila vnútrostranícka kríza, sa Hitler zbavil svojich dlhodobých oponentov – predovšetkým Ernesta Röhma, ktorý otvorene vystupoval proti jeho novým finančným vojenským a korporačným spojencom. Naviac – Hitler využil naivnú a talentovanú mladú režisérku Leni Riefenstahlovú, ktorej „Triumf vôle“ pôsobivo glorifikoval nový režim. Keď v roku 1934 skonal prezident Hindenburg a Hitler sa stal vrchným veliteľom vojenských síl – konečne dosiahol svoj cieľ. Celá armáda prisahala od tejto chvíle – vernosť a poslušnosť führerovi a práve tento fakt neskôr mnohých veliteľov odradil od neposlušnosti a otvorenej rebélie voči krutému a chorému nacistickému režimu počas vojny.

KOPIJA OSUDU

Po ovládnutí Nemecka sa Hitlerova pozornosť začala upierať na okolitý svet. V roku 1935 boli vyhlásené tkz. Norimberské rasové zákony ,ktoré boli ostro namierené proti občanom nenemeckej národnosti, obzvlášť – proti Židom. Neskôr boli tieto zákony v trocha miernejšej podobe presadené na území každého okupovaného štátu.  V roku 1936 – Hitler porušil Versaillskú zmluvu a obsadil demilitarizované pásmo v Porýní. Francúzko a Veľká Británia nezasiali a hrali „ mŕtveho chrobáka“ hrubo podceňujúc Hitlera a jeho plány.

A. Hitler v tom čase už zasiahol aj do občianskej vojny v Španielsku. Luftwaffe (vdušné sily ) mala v Španielsku na starosti predovšetkým bombardovanie a takmer 10 000 nemeckých vojakov bojovalo po boku diktátora  Franka – proti socialistom – podporovaným Stalinom a Mexikom. Tu sa proti sebe po prvý raz postavili nemecké a sovietske letecké sily. Treba dodať , že nemecké vyšli z týchto „testov“ podstatne lepšie.

V roku 1938 Hitler anektoval Rakúsko – čím sledoval obnovenie Tisícročnej ríše.  

Prvú vec, ktorú Hitler po obsadení rakúska spravil – bola návšteva viedenskej cisárskej klenotnice Hofburg – kde strávil celú hodinu sám s kopijou osudu. Podľa legendy – ide o zbraň, ktorou rímsky vojak prepichol bok ukrižovaného Ježiša Krista. Hitler veril, že jej vlastníctvo mu zaručí neporaziteľnosť nemeckých armád. Spolu s ďalšími artefaktami a cennosťami – ju následne previezol do Norimbergu –ktorý sa stal akýmsi – okultným centrom jeho ríše.