Nemecký fašizmus v spároch okultizmu, mystiky a mágie 1

Úvod k blogu:

Mytologické korene zrodu Germánskych kmeňov - poznatky a súvislosti zrodu pojmu " Germánia"

Veľmi ma teší, že jedna z mojich troch neviest – Katka, holduje rovnakému koníčku ako aj ja. Tým koníčkom, ktorý je spoločný nám obom je - čítanie. Aj keď „ predmet záujmu“ tohto koníčka je u nás – vzhľadom na vek a pohlavie dosť rozdielny – predsa len existujú určité „styčné body“ , ktoré sú pre nás oboch spoločné. Je nimi oblasť histórie. Ak mám byť ešte presnejší, tak ide o historické udalosti z nie dávnej minulosti – o udalosti spájajúce sa s 1. a 2. Svetovou vojnou.

Katka už relatívne dlhšie časové obdobie odoberá mesačník s názvom „ Zem a Vek „ v ktorom zrejme nachádza svoje obľúbené články. Keď mi ponúkla „na nahliadnutie“ niekoľko čísiel tohto periodika – musel som-chtiac , či nie konštatovať, že obsah rady článkov tohto periodika, nevzbudzoval vo mne prílišnú vierohodnosť , či serióznosť. No napriek tomuto konštatovaniu – našiel som tam aj niečo – čo okamžite upútalo moju pozornosť. Išlo o sériu troch článkov od autora – Antona Smataníka, ktoré niesli zaujímavý názov . Ten znel „Okultizmus Tretej ríše“ Musím sa priznať, že obsah týchto článkov ma mimoriadne zaujal. A to až tak – že som sa rozhodol -venovať sa ich obsahu hlbšie a v širších súvislostiach.

Zvolil som si svoju osvedčenú metódu, používanú pri tvorbe obsahov predchádzajúcich blogov – to znamená, že na rad prišla dostupná literatúra z vlastnej knižnice, potom informácie na internetových stránkach – najmä Wikipédie, no a neponechal som bez povšimnutia aj moju obľúbenú stránku „Torrentov“ – časť historických seriálov a dokumentárnych filmov. No a práve v tejto oblasti pátrania – som „ narazil“ na filmový dokument Nemeckej kinematografie – štvordielny dokumentárny seriál s názvom  „ Germáni“

Úvodná slovný prológ k prvej časti tohto seriálu – bol prezentovaný týmito slovami:

          „ Z temnoty dávnoveku sa vynoril tajuplný národ – Germáni. Rimania ich nazývali barbarmi a považovali ich za nekultúrnych divochov. Veď nepoznali v živote nič iné – než  boj a válčenie. Kto boli Germáni ? Čo to bol za národ ?  V čo verili ?  Čoho sa báli ? Čo nám odkázali ? Čo o nich vieme ? Germáni boli pôvodne len jedným z kmeňov z mnohých ďalších – napríklad Langobardov, Frísov, či Suebov. Rím v nich však videl hrozbu. A aby túto hrozbu zveličil – zahrnul Ceezar všetky kmene pod jeden názov – „ Germáni „ a oblasť východne od rieky Rýn, kde sídlili – nazval – „ Germánia“

Nieje jednoduché – hľadať odpovede na vyslovené otázky v úvodnom prológu – k historickým dokumentárnym filmom, prezentovaným pod názvom  „Germáni“  Avšak jedna cesta, ako dospieť k prijateľnému výsledku - predsa  len existuje. Je ňou bádanie v oblasti mytológie. Presnejšie – v oblasti severoeurópskej mytológie. Náplňou severských mýtov – je rozprávanie o konflikte medzi bohmi a obrami, alebo aj – medzi chaosom a poriadkom. Severoeurópska mytológia však vykazuje určité špecifiká. Na jednej strane – mýty tejto lokality sú doložené zväčša iba vo fragmentoch (útržkovito), no na druhej strane – ich vplyv na „anglofónny“ svet je mimoriadne silný a predstavuje pre národy – hovoriace po anglicky –veľmi silné dedičstvo. Dôkazov je hneď niekoľko. Ak si pozrieme dnešný kalendár národov hovoriacich po anglicky – tak zistíme, že niektoré dni v týždni – sa dodnes volajú podľa severských bohov:

Tuesday( utorok) – je Týrov deň , Wednesday (streda) – je Wodenov/Odinov deň,  Thursday(štvrtok) – je Thorov deň, a Friday (piatok) – je Friggin deň. Už v počiatočných fázach rozpadu (úpadku) dovtedy všemocnej Rímskej ríše – začali prenikať germánske kmene do krajín, ktoré dovtedy bránili Rimania. Je samozrejmé , že germánske národy mali už svoje jazyky – germánske jazyky – kým ostatné národy používali keltský, či slovanský jazyk. Z histórie je však známe, že v 4.až 6.storočí sa celá Európa dala do pohybu. Dôsledkom tohto „pohybu“ sa stalo aj to, že niektoré germánske nárečia zanikli a vymizli – kým z ostatných sa vyvinula dnešná nemčina, holandčina, flámčina, angličtina, dánčina, švédčina, nórčina a islandčina. Do týchto krajín priniesli Germáni nielen svoj jazyk, ale aj svoje mýty, náboženstvo e svoje predstavy. Známe je aj to , že pomerne skorá christianizácia (kresťanstvo) pevninskej Európy a Anglicka spôsobila, že z týchto náboženských predstáv a mýtov sa veľa nezachovalo. Ak by sme teda mali v úmysle –zrekonštruovať pôvodné germánske mýty – museli by sme sa zamerať najmä na – Švédsko, Dánsko, Nórsko – no najmä – na Island. Kde sa kresťanstvo ujalo oveľa neskoršie – až v 11. Storočí.

Aj  v dnešnej dobe existujú písomné doklady, či dokumenty o Germánoch – len od pozorovateľov zvonku. Ako príklad možno uviesť rímskeho historika Tacita. Dôvod je vcelku jasný a zrejmý – germánske kmene vtedy nepoužívali písmo. Runové znaky – ktoré mali mystický význam – slúžili najmä na vyrezávanie do dreva, či do kameňa a nehodili sa na zaznamenávanie dlhých textov. Najdôležitejšie – písomné doklady, či pramene, týkajúce sa severourópskej mytológie, pochádzajú približne z 13. Storočia, keď ich pisatelia boli už pokrstení a vznikli na Islande – kde sa obyvatelia najdlhšie zaujímali o staré božstvá. Okolo roku 1220 – znamenitý islandský učenec Snorri Sturluson – napísal knihu o pohanských bohoch a mýtoch, aby tieto neupadli celkom do zabudnutia, pre budúcich básnikov.Snorriho kniha – EDDA- nám podáva najúplnejší obraz o Islande 13. Storočia.

Ale – pekne po poriadku – skúsme si zrekonštruovať základné myšlienky a idee severoeurópskej mytológie.

 V prvej fáze bádania sa zamerajme na prostredie, v ktorom mýty vznikali. Samotný zrod, či vznik života je spojený s ľadom a ohňom a tradovalo sa, že keď nadíde éra Ragnarök- teda – koniec sveta – plamene budú šľahať až k oblohe a zem sa ponorí do mora.( Opis veľkých erupcií na Islande, ktoré sa opakovali po stáročia – až veľmi pripomínal sled udalostí – tak, ako boli prezentované v ére Ragnorök- zem sa otriasa zemetrasením. Slnko je zastreté oblakmi dymu a popola, všetko to zahaľuje oblohu a topiace sa ľady vyvolávajú záplavy, obyvateľov sužujú dlhé a temné zimy)

V druhej fáze bádania sa zamerajme na mýtus stvorenia sveta. Podľa legendy – na začiatku bol Ginnungagap – zívajúca prázdnota. Južne od nej sa rozprestieral ohnivý Muspell a severne – mrazivý Niflheim. Zo srdca Niflheimu vytekalo 11 riek a tento jedovatý prúd tuhol a zamŕzal. Časť  Gunnungagapu (zívajúcej prázdnoty) – obrátená k Niflheimu- sa zaplnila ľadom a inovaťou, kým – južnú časť zohrieval horúci vietor – vanúci od Muspellu. A keď sa ľad stretol s páľavou – z tohto spojenia vznikli prvé príznaky života. Z topiacich sa kvapiek ľadu sa zrodil velikánsky obor Ymir. Traja bohovia – ODIN , VILI a VE –obra zabili a z jeho tela stvorili svet. Z jeho svalov vymodelovali zem, a z kostí zase skaly. Z jeho krvi urobili jazerá a aj more. Z jeho lebky urobili oblohu a zdvihli ju nad zem. Do všetkých kútov umiestnili štyroch trpaslíkov – ktorí sa volali –Nordi, Surdi, Austri, a Vestri. Mozog obra Ymira rozptýlili po oblohe ako mraky. Po stvorení sveta – nasledovalo – stvorenie života.

Od praobra Ymira (pokiaľ ešte žil) – vzišlo na počiatku vekov- pokolenie obrov ( ale aj trpaslíkov). Praobra Ymira živila krava, ktorá pri olizovaní skaly spôsobila zrod muža menom Buri, muža vysokého, mocného a pekného. Ten mal potom syna – Bora, ktorý sa oženil s Bestlou – obrovou dcérou. Bor a Bestla priviedli na svet troch synov – a boli to práve bohovia – Odin, Vili a Ve. Týto traja bohovia potom obra Ymira zabili a stvorili z jeho tela svet aj ľudstvo – keď vymodelovali muža a ženu z dvoch kmeňov nájdených na morskom pobreží.Odin dal novým bytostiam dych a život, Vili –zase vedomie a pohyb, kým –Ve im dal tváre, reč, sluch a zrak. Mužovi dali meno Ask a ženu zase pomenovali Embla. ( za povšimnutie stojí nápadná zhoda počiatočných písmen muža a ženy – ktoré používa aj kresťanská mytológia – Adam a Eva ) Aj predstava sveta mala svoje kozmologické korene. Svet vraj pozostával z troch vrstiev -uložených na sebe ako taniere. V najvyššej, či najvrchnejšej vrstve Asgarde – žila skupina bohov – známa ako Aesiri (Asovia) Na tejto najvyššej vrstve bol ja Vanaheim – bydlisko skupiny Vanir (iných bohov) a Alfheim –doména elfov. Druhú vrstvu – predstavoval Midgard – v nej žili ľudia .Bol tam však aj Jotunheim, krajina obrov, Svartalfheim – bydlisko čiernych trpaslíkov a Nidavellir – domov trpaslíkov. Asgard spájal s Midgardom žiarivý most, zvaný Bifrost – známy aj ako dúha. Spodnú vrstvu tvoril chladný Nilfheim.

Významnú úlohu v severskej mytológii hrali zvyčajne ozrutní a nepriateľsky naladení obri. Vo všeobecnej rovine týto obri predstavovali sily chaosu a odmietania – proti ktorým – na druhej strane – museli bojovať bohovia, aby zachovali a udržali poriadok. Ale z mytológie je tiež známe aj to, že nie vždy to tak bolo. Obri sa vždy nesprávali ako nepriatelia, naopak –občas vyšli bohom v ústrety či nadväzovali navzájom manželské zväzky. K slávnym obrom severskej mytológie patril obor Hrungnir, ktorý vyzval boha Thóra na súboj .Ďalej – Thjazi, ktorý kradol zlaté jablká mladosti. Utgarda – Loky, vládca obrov sa uchyľoval k mágii, aby prešiel cez rozum Thórovi a jeho družine. Je teda viac než zrejmé – že téma práva a poriadku- preniká celou severskou mytológiou. Znamenalo to, že bohovia sa neprestajne usilujú udržať, alebo obnoviť poriadok, zoči – voči temným silám, ktoré zväčša reprezentujú obri. Hlavnými zbraňami v tomto zápase sú – Thórova sila a jeho kladivo.(obrázok ukazuje ponanský symbol boha Thóra)

Thór  ( Donner ) – boh hromu – vyzbrojený svojim povestným kladivom – ochraňoval svet. Jeho najpozoruhodnejšou vlastnosťou bola obrovská sila, ktorou prevyšoval všetkých. Bol ozrutnej postavy, mal ryšavé vlasy, ryšavú bradu i obočie a ohnivo planúce červené oči. Thórovým hlavným zamestnaním bolo  - ničiť obrov, ktorí neprestajne ohrozovali svet bohov ale aj svet ľudí. Thór sám od seba vyhľadával tieto bytosti, rozhodnutý – vykántriť ich a veru – málokedy sa nezahnal kladivom, keď náhodou natrafil na nejakého obra. Aj keď sa cítil ohrozený niektorý z bohov, ihneď zavolali Thóra a on pohotovo prišiel. Thór predovšetkým teda dbá na spravodlivosť, zákon a poriadok. Preto aj medzi ľuďmi Thór súvisel s s právom. Ľudia sa na neho spoliehali a dôverovali mu. Dôkazom boli aj každoročné islandské zhromaždenia, na ktorých sa odriekali zákony a riešili spory i priestupky proti zákonu – sa vždy otvárali vo štvrtok- v deň , ktorý bol zasvätený Thórovi.

Aj vplyv osudu  - má v severskej mytológii mimoriadne postavenie. Podľa tejto mytológie je osud predurčený a nedá sa mu vyhnúť. Ragnarök – čiže – koniec sveta je neodvratný !!! O osude ľudí rozhodovali Norny, sudičky, ktoré vraj navštevovali každé dieťa pri narodení a prideľovali mu dobrý , či zlý osud. Preto aj jednotlivci brali svoj údel stoicky a s humorom. Hrdinovu smrť prijímali s veľkou úctou, na nepriazeň reagovali veselo a nadovšetko rešpektovali – ak niekto , zoči – voči smrti utrúsil konečnú humornú poznámku. Je tiež známe, že aj na posmrtný život sa viazalo viacero možností. Napríklad – bojovníci, ktorí zomreli v boji – najmä po zásahu oštepom – zasväteným bohu Odinovi – sa mohli odobrať do Odinovej veľkej siene – známej ako Valhalla. Takáto smrť bojovníka sa považovala za ušlachtilú a ľudia túžili po takej smrti. Šlachtic, ktorý zomieral doma a neželal si pobrať sa do Helu ( určeného pre tých čo zomreli v posteli) sa radšej sám poranil oštepom, lebo  „ Odinovo znamenie“ mu zabezpečovalo vstup do Valhally .Valhalla ( palác padlých) bola známa – ako prepychový Odinov palác, kde sa padlí v boli stávali príslušníkmi Odinovho osobného vojska. Bývali v prepychu, hodovali a zabávali sa až do konca sveta. Tých bojovníkov, ktorí mali padnúť v boji – vyberali na Odinov povel Valkýry. Meno, alebo pojem Valkýra doslova znamená „vyberačka padlých“. Valkýry – týto ženskí duchovia chodievali na bojiská, udeľovali víťazstvo podľa Odinovej vôle a padlých odvádzali do Valhally. Padlých bojovníkov vo Valhalle obsluhovali jedlom a pitím. V básňach opisujú Valkýry ako jazdkyne v brnení.

A teraz – krátke pojednanie o bohovi Odinovi:

Vráťme sa nakrátko ku kozmológii severkých národov. Tvrdilo sa, že svet pozostáva z troch vrstiev, uložených na sebe ako taniere. A v najvrchnejšej vrstve zvanej Asgad – žila skupina bohov – známa ako Aesiri. Veliteľom skupiny bohov známych pod názvom Aesiri – bol Odin   

Kráľ bohov – Odin, bol vraj veľmi mocný a strašný, iste však nie dobromyselný otec. Bol najmä bohom kráľov, šľachticov a básnikov, bol však aj bohom vojny, mágie a múdrosti. Odinove čarodejnícke schopnosti boli legendárne. Ľubovolne vraj mohol meniť svoju podobu a zásluhou magických schopností, bol nebezpečným protivníkom. Mal iba jedno oko, lebo druhého sa zriekol pri prameni Mimir – výmenou za nápoj múdrosti. Odina prosili ľudia o víťazstvo vo vojne, no často ho však aj obviňovali z nesprávneho rozhodnutia. Odin bol obávanou postavou, nedalo sa mu vždy dôverovať a tvrdí sa , že viac sa zaujímal o mágiu, než o svojich poddaných.Ochranca Asgardu – boh Thór – bol Odinov syn. Odinova žena bola kráľovná Frigg. Bola pôvabná i láskavá a vynikala schopnosťou – predvídať budúcnosť.

Spomedzi ostatných Aesirov – bol najznámejší ďalší Odinov syn – Balder a to vďaka mýtu o jeho smrti. Balder bol najmúdrejší, najláskavejší, najkrajší i najobľúbenejší zo všetkých bohov ale tragicky zahynul – lebo ho zradil Loki. Týr – ďalší boh vojny – bol medzi bohmi najudatnejší. K Aesirom patril ešte boh poézie Bragy a boh ľukostrelby a lovu – Ull.Božstvá plodnosti – známe ako  Vaniri – žili bok po boku s Aesirmi.  Boha mora a hojnosti Njorda vzývali kvôli bohatstvu, úspešnému lovu a cestám pomori. Jeho bydliskom bol Noatun (kotvisko, prístav) a bol otcom dvojčiat – Freyra a Freyje. Hlavný boh plodnosti Freyr – bol žiarivý a štedrý boh slnečného svitu a rozmnožovania. Rozhodoval o úrode, lebo vládol nad slnkom a dažďom. Freyra prosili o úspech a pokladali ho za nositeľa mieru. V jeho chrámoch boli zbrane zakázané.

Freyja – mocná, vášnivá a krásna bohyňa bola hlavnou bohyňou  medzi Vanirmi – bola čosi viac ako bohyňa plodnosti. Bola aj bohyňou lásky, odborníčka na mágiu a vítala padlých bojovníkov. Freyja teda nebola len bohyňou plodnosti – ale aj erotiky a zmyselnosti. Vyznala sa v mágii a naviac – vítala nebohých (padlých v boji) na onom svete. Freya vystupuje v mnohých mýtoch ako žiadúca i žiadostivá. Bola terčom túžob obrov – keď útočili na Asgard , často sa jej chceli zmocniť, ale zároveň ju obviňovali, že sa „naháňa v noci za chlapmi, ako cap v ruji „ a jej milencami boli všetci bohovia i elfovia, nevynímajúc vlastného brata Freyra.

Treba ešte dodať aj tento aspekt – týkajúci sa panteónu severských bohýň. Patrili do neho mocné bohyne – Frigg a Frayja. Prvé miesto patrilo pôvabnej Odinovej manželke – Frigg a druhé – bohyni plodnosti a zmyselnej túžby – Freyji. Občas sa však naznačovalo, že sú to vlastne dve stránky jednej bohyne – Frigg predstavovala manželku a matku – zatiaľ čo Freyja – milenku. Ľudia obidve vzývali ako ochrankyne žien pri pôrode a mali slovo aj pri rozhodovaní o mene novorodencov. Bohom patrili poklady z dielní trpaslíkov – najzručnejších remeselníkov mýtického sveta no aj zázračné zbrane. Odin mal oštep Gungnir , ktorý nikdy neprestal bodať. Mal však aj zlatý prsteň Draupnir, z ktorého každú deviatu noc vypadlo osem prsteňov rovnakej hmotnosti i hodnoty. Freyr vlastnil  loď  Skidbladnir, ktorej vždy žičil vietor, keď rozvinuli plachtu. Mal však aj zlatého diviaka, ktorý behal po oblohe i po mori rýchlejšie než hociktorý kôň a osvetloval noc leskom svojej srsti. Najdôležitejší poklad patril Thórovi – bolo to jeho kladivo Mjöllnir, ktoré vždy zasiahlo terč, nikdy nezlyhalo keď ho vlastník vrhol a vždy sa mu vrátilo do ruky.

Všetci bohovia sa na Thórovo kladivo veľmi spoliehali, lebo ich chránilo pred obrami. Kladivo však nebolo iba zbraňou, ale udeľovali ním aj požehnania rozličným predmetom – napríklad aj Balderovej pohrebnej lodi. (Anglosaský heroický epos „Beowulf – o rovnomennom hrdinovi – opisuje tiež veľkolepý lodný pohreb dánskeho kráľa. Kráľ je vystretý na lodi, naloženej množstvom cenného tovaru a nad nám povieva zlatá štandarda. Loď spustili na more, ktoré ho unáša preč )  Aj boh Balder mal v nordickej mytológii nádherný lodný pohreb. Horiacu loď – vypravili na more !!!.Balderovu smrť  má na svedomí – Loki – priateľ i nepriateľ bohov v jednej rovine. Je to jedna z najzvláštnejších postáv severskej mytológie. ( nebol bohom – pochádzal od obrov). Žil však medzi Aesirmi a často im aj pomáhal. Loki bol pekný aj vtipný – ale aj zlomyseľný a zákerný. Naviac – bol neobyčajne prefíkaný a prekypoval úskokmi a špekuláciami. Táto črta jeho povahy bola aj príčinou smrti Baldera, hoci jeho matka Frigg ho všemožne ochraňovala tým, že všetkých donútila odprisahať, že Balderovi neublíži nič – ani oheň, ani voda, zvieratá, vtáky, rastliny,kamene, stromy,, zem, kovy,choroby a jedy. Falošný Loki však oklamal Frigg a vymámil od nej – „ že jedna rastlina, a to imelo – sa jej zdala na prísahu primladá“ Loki vyhľadal imelo, odlomil ho a prikázal slepému bohu Hodovi – aby ho hodil do Baldera. Stalo sa a Balder padol mŕtvy na zem.

Severoeurópske písmo  - Runy

Dnes je už viac-menej známe, že rané severoeurópske písmo – nazývané  „Runy „sa vyrezávalo do dreva, kameňa či kovu a pozostávalo z rovných čiar, ktoré sa vyrezávali ľahšie než krivky. Runy sa nepoužívali v dlhých dokumentoch. Bežne sa vyskytujú aj na náhrobných kameňoch,, na drevených rovášoch, používaných pri obchodovaní a rovnako – aj na zbraniach. Runám sa obyčajne pripisoval magický účinok. Ryny vo forme zaklínadiel , poskytovali človeku ochranu, keď ich vždy mal pri sebe. Mocný boh mágie – Odin – vraj uviedol runy do života, keď sa podvolil priniesť bolestnú obetu –deväť nocí vraj visel na strome života.

No a takto „vyzbrojení“ zakladnými aspektami severoerópskej mytológie – ktorú z časti zdieľali aj niektoré germánske kmene – môžeme prejsť k obsahovej podstate samotného blogu. Jeho prvá časť bude venovaná príčinám a koreňom zrodu fašistickej ideológie v Európe.